Čo dieťatko potrebuje...
(s použitím myšlienok Jiřiny Překopovej
... potrebuje predovšetkým našu LÁSKU
Určite každý rodič chce, aby jeho dieťa bolo šťastné a silné. Ako na to?
Čo robí dieťa silným? Určite nie silné svaly, ani pevné zdravie, veď napr. mnohí telesne postihnutí sú vo vnútri veľmi silní, aj keď navonok sú slabí. Ani vzdelanie nie, lebo aj tí najlepší špecialisti vo svojom odbore môžu zlyhávať napr. pri ľudskom porozumení či praktických zručnostiach. Čo teda robí človeka silným? Odpoveď sa nám možno nebude páčiť. Pretože všetkému, čo by nás a naše deti malo učiniť silnými, sa snažíme vyhýbať - úlohám, problémom, ktoré prináša život. A ešte chyby. Silným sa nestane niekto, kto nemá problémy a nerobí chyby. Naopak. Avšak, aby človek mohol rásť na problémoch a učiť sa z chýb, potrebuje v detstve predovšetkým podporu. Nie takú, aby sa už ani nemusel namáhať, ale dostatok na to, aby to zvládol. Nemusí to byť len konkrétna pomoc. Často stačí len povzbudenie, keď to začína byť ťažké, a pochvala, keď je to hotové. Takže dodať odvahy a dať dôveru!
Čo robí dieťa šťastným? Určite nie peniaze, úspech, sláva, ani jedno nemôže donekonečna stúpať. Ani kopec hračiek. Viete si predstaviť batoľa, ktoré prvýkrát urobí pár krôčkov? Jeho šťastie je dokonalé, keď jeho úspech vidíte, keď mu venujete svoju pozornosť, zdieľate jeho nadšenie.
NOVORODENEC
Ako to, že všetci novorodenci spoľahlivo nájdu mamkin prsník, i keď nie sú priložení? Na bradavkách sa nachádzajú pachové žľazy, ktoré vylučujú vonnú látku (feromón), ktorá je aj v plodovej vode. Novorodenci teda najprv nehľadajú potravu, ale miesto, kde to vonia rovnako ako tam, kde boli predtým a kde sa cítili v bezpečí. I všetky aromatické látky obsiahnuté v potrave matky (škorica, aníz, cesnak,...) prenikajú cez matkin krvný obeh do plodovej vody a pokiaľ sa matkine stravovacie návyky nezmenia, tiež do jej mlieka. Dieťa vníma tieto aromatické látky už v jej brušku. Od pôrodu už teda vie, čo mamka rada je. Preto každému novorodencovi prirodzene hneď chutí mamkino mlieko a má na neho ukľudňujúce účinky. Keď sa k tomu pridá mamkin upokojujúci hlas, opatrné pohupovanie a kľudný tlkot jej srdca - stretnutie medzi mamkou a dieťatkou už na svete, je vždy dokonalé...
Vytvorenie úzkej citovej väzby medzi matkou a dieťaťom je nesmierne dôležité pre prežitie a ďalší vývoj bezbranného kojenca. Príroda sama sa stará, aby toto spojenie mohlo vzniknúť - počas pôrodu sa zo žľazy v mozgu - hypofýzy - vylučuje vo veľkom množstve hormón oxytocín, ktorý spúšťa a udržuje pôrodné sťahy rodiacej matky. Dostáva sa aj do krvného obehu dieťaťa a jeho mozgu. Počas pôrodu tento hormón spôsobí aktiváciu, zosilnenie a upevnenie všetkých nervových zakončení, ktoré navodzujú pocit tesného prepojenia medzi matkou a dieťaťom. Oxytocín sa preto nazýva aj hormón lásky alebo vzťahový hormón. Neskôr sa vytvára aj počas dojčenia, spolu s prolaktínom, ktorý ovplyvňuje tvorbu mlieka. I prolaktín prispieva k upevneniu a ustáleniu všetkých nervových spojov, ktoré sa vytvárajú u matky aj u dieťaťa a ich vzájomného vzťahu. Toto funguje úplne bez slov. Je dôležité, aby matka tento proces vytvárania väzby neprerušila prílišnou úzkosťou, vlastnými obavami, vnútorným nekľudom alebo pochybnosťami.
Pre malé dieťatko je najdôležitejšia dôvera. A tá niekedy vyžaduje aj trochu ľahostajnosti. Rodičia, ktorí chcú robiť všetko správne, sa zbytočne vystavujú veľkému tlaku. Dospelí, ktorí sú si sami sebou neistí a majú strach urobiť niečo nesprávne, sú nanešťastie tí najhorší rodičia. Tým, že svoje deti prehovárajú alebo inak nútia, aby bezpodmienečne nasledovali ich predstavy, pripravujú deti o možnosť poznávať sami seba, objavovať svoje schopnosti a sami sa s pomocou dospelých zoznamovať so svetom.
Bábätku môžeme pocit emocionálnej istoty sprostredkovať našou láskou a tým, že sa k nemu chováme tak, ako by sme chceli, aby sa správali k nám, keby sme boli deťmi - láskyplne, nežne, s náklonnosťou, podporne, nápomocne. Len keď máme s dieťaťom láskyplný vzťah, môže medzi nami vzniknúť pocit dôvery a bezpečia.
Zrkadlite bábätko - keď sa s vami "rozpráva", aj vy mu takto odpovedajte.
BATOĽATÁ
Deti strácajú vrodenú chuť niečo sa učiť, ich nadšenie a radosť z objavovania sa stráca, keď začnú mať pocit, že sa z ich objavov nikto neraduje, že tým vlastne otravujú...
2- až 4-ročné deti objavujú že môžu niečo chcieť a že je to niečo iného, než to, čo chcú ich rodičia alebo opatrovníci. Novoobjavenú vôľu potom tieto deti ukazujú často celým telom a plnou silou hlasu - je to tzv. detský vzdor. Výchova je v tomto období namáhavá. Deti potrebujú rozumné zákazy, ktoré ich budú chrániťpred nebezpečenstvom zvonku i pred utvrdením sa v egoizme, ale zároveň im budú dávať dostatok voľného priestoru pre ich vlastné aktivity. To, že im rodičia isté chovanie dovolia a iné zakážu, budú akceptovať tým ľahšie, čím bude emočná väzba medzi nimi a rodičmi istejšia. Je potrebné deti láskyplne motivovať, povzbudzovať ho, predkladať mu nové výzvy, podnecovať ho stále novými úlohami, na ktorých sa môže vyvíjať.
Čím menšie dieťa, tým viac potrebuje jednoznačné ÁNO a jednoznačné NIE.
Každý človek musí vedieť, že je bezpodmienečne milovaný, napriek svojim pokleskom, vrtochom a chybám. Keď sa môže na takúto lásku spoľahnúť, cíti sa v bezpečí. A len na základe tejto istoty nájde silu a odvahu ísť svojou vlastnou cestou a dokonca pri tom aj robiť chyby. Kto nerobí žiadne chyby, nemôže sa z nich poučiť a hľadať iné riešenia. Pokiaľ je dieťa za svoje chyby trestané odoprením lásky, dávame mu tým najavo jej nespoľahlivosť. To ho zraňuje, lebo láska je pre dieťa existenčne dôležitá. Pokiaľ je puto medzi dieťaťom a rodičom pretrhnuté trestom v zmysle "takto ťa nemám rád", potom sa dieťa cíti vykorenené, znehodnotené, vydané napospas samote a hlboko zranené.
Bez pravidiel sa láska a s ňou ani výchova nemôžu podariť. Dieťa sa musí naučiť, že hrubé porušenie pravidiel má za následok trest. Ten má ale byť v logickej súvislosti s priestupkom (napr. dieťa hádže špagety z taniera na zem - jedlo sa mu zoberie a trest je hlad).
Od detstva sa dá rozpoznať, čo je to láska. Ale detská láska k rodičom môže skĺznúť inde, pokiaľ rodičia svojmu dieťaťu neposkytujú vo svojej láske istotu. Toto skĺznutie potom vedie k náhražkám, ako je láska k cumlíku, k televízii, k zbieraniu vecí, k majetníctvu, a pod. Potreba lásky sa ale nikdy nenasýti náhradami. Dokonca je taká náhrada veľmi nebezpečná, pretože neutíšená potreba lásky jej dáva neskutočnú silu. A vďaka tejto sile sa z tejto náhradky veľmi ľahko stáva závislosť.
"Musí v tebe horieť to, čo chceš zapáliť u ostatných." Angelo Silesio
Každé dieťa zažilo počas doby v matkinom lone na vlastnej koži pocit, že deň po dni o kúsoček prerastá samo seba, naprv telesne, ale skoro aj na duševno-mentálnej úrovni - tak, že sa naučí spájať pohyb s vlastným vnímaním. A každé čerstvo narodené dieťa bolo vo svojom doterajšom vývoji veľmi tesne spojené s iným človekom, svojou matkou. To, ako tomu bolo doteray, tvorí základ toho, čo očakávame od budúcnosti. Preto prichádza každé dieťa na svet s očakávaním, že i tu bude ďalej rásť v tesnom, dôvernom spojení s matkou, učiť sa nové a pri tom každý deň prerastie samo seba.
Keď dieťa vo fáze vzdoru zlostne buchne svoju matku, musí vedieť, ako sa matka cíti. Takéto zrkadlenie sa podarí len tvárou v tvár, teda keď matka povie o svojej bolesti, ako to ona vníma (To ma bolí, hnevám sa na teba!). Ale musí zrkadliť aj zlosť dieťaťa a viesť ho k tomu, aby ho vyjadrilo lepším spôsobom (Viem, že sa zlostíš, ale nesmieš ma biť.).
Väzba a odpútanie podliehajú hierarchicky usporiadanému zákonu vývoja. Až po úspešnej väzbe sa môžeme odpútať. Potreba väzby je rozhodujúcim spôsobom nasycovaná v prvých troch rokoch života dieťaťa a tiež vtedy sa pozvoľna mení na prebúdzajúcu sa potrebu odpútať sa. Prvé 3 roky sú veľmi dôležité preto, že sa tu tvoria základy na celý ďalší život. Dieťa sa teda v tomto období musí cítiť zvlášť chránené a v bezpečí.
Veľkým nebezpečím dnešnej doby je to, že máme sklon k preťažovaniu detí, vidíme v nich malých dospelých.
Nikdy človek tak nedôveruje ako v období ranného detstva. Nikdy v človeku nie je toľko oddanosti, nadšenia a neúnavnosti ako v prvých rokoch života.
MAJÚ SA DETI NOSIŤ?
Samotnú matku nikdy naozaj nenosili. Narodila sa do doby odcudzenia. Sterilita a dodržiavanie určitých zásad bolo dôležitejšie ako telesný pocit bezpečia. Doporučenia, ktoré dostávali naše mamy a babičky boli - Keď dieťa plače, tak ho určite neberte do náručia, lebo ho rozmaznáte. Je lepšie nechať ho kričať, nech si posilní pľúca, bude potom lepšie hovoriť. Spoločná posteľ po pôrode s matkou bola vymenená za inkubátor, prsník za fľašu a šatka za kočiarik. Tento odklon od prirodzeného spôsobil rasť závislosti na rôznych náhražkách, ktoré mali odstrániť strach z dotyku. Neschopnosť mať rád, naviazať a udržať vzťahy, ktorú pozorujeme v dnešnej dobe, má určite korene tu. Neskôr sa začalo hľadať stratené šťastie. Zistilo sa, že novorodenec je ešte veľmi nezrelá bytosť. Teplo hniezda, ktoré dieťa zažívalo v tele matky, potrebuje ešte v prvých rokoch života. Túto prvotnú dôveru môžeme upevniť nosením dieťaťa na tele matky. Až keď dieťa naplní svoju potrebu väzby, trúfa si rozvíjať svoju vlastnú vôľu a odpútať sa.
V prvých mesiacoch života by sme mali dieťa veľa nosiť. Zjednotenie s matkou, ktoré dieťa pociťuje v jej tele, pôrodom nekončí. Mali by sme často pestovať telesný kontakt dieťaťa s matkou, aj s otcom. Lásku dieťaťu nemôžeme vyjadriť bez telesného vyjadrenia. Až omnoho neskôr je schopné vnímať lásku aj inak.
KEĎ JE DIEŤAŤU ŤAŽKO
Čím je dieťa menšie, tým menej vie samo znášať krízy. Asi do 7. mesiaca nevie znášať čakanie na útechu. pretože ešte nemá žiadny pojem o čase. Pre takéto dieťe je minúta čakania večnosťou, v ktorej sa cíti opustené. Preto by sme mali na plač takéhoto dieťaťa reagovať okamžite. Najlepšie postavenie, v ktorom dieťa prekoná krízu, je pevné objatie, pokiaľ možno v embryonálnej polohe - brucho na brucho, hlava na hlavu. Dieťa hladíme, kolišeme, poklepávame, bozkávame. Matka napodobňuje jeho nariekanie. Utešujeme ho láskavými slovami. Dieťa držíme, kým nie je opäť v poriadku.
Zaujímavé linky a výchove a tak:
https://www.eduworld.sk/sk/cas-je-najvacsi-dar-aky-mozete-rodine-darovat!aid=389
https://www.2012rok.sk/wp/pedagogika-po-novom/21055-rodicia-vychovavaju-generaciu-narcistov?fb_action_ids=10202013663315511&fb_action_types=og.likes&fb_source=other_multiline&action_object_map=%5B675840032454528%5D&action_type_map=%5B%22og.likes%22%5D&action_ref_map=%5B%5D
https://www.eduworld.sk/sk/naucte-zit-deti-stastny-zivot-v-konzumnom-svete!aid=286?fb_action_ids=10201840086857754&fb_action_types=og.likes&fb_source=other_multiline&action_object_map=%5B1378251172434795%5D&action_type_map=%5B%22og.likes%22%5D&action_ref_map=%5B%5D