Cvičíme s deťmi

POLOHA NA BRUŠKU, tzv. PASENIE BARÁNKOV

Je veľmi dôležité, aby bábätko strávilo istú čas bdelého stavu na brušku. Je treba začať dávať dieťatko na bruško už od času, keď má zahojený pupček. Je skupina detí, ktoré to nemaju rady. Mamičky to často riešia tým, ze na bruško jednoducho prestanú dieťa dávať, lebo deťom sa to nepáči, plačú, ležia si na nose a ryjú do zeme..... Je to ale potrebné robiť aj napriek tomu, alebo hlavne kvôli tomu. Dieťatko keď nechce byť na brušku, niekedy je to preto, že sa snažia dvíhať len hlavu v krku, čo je teda dosť namáhavé, tak naozaj po krátkej chvíli to vzdajú. Je potrebné, aby dieťa zapájalo bruško, chrbátik, ruky. Deti niekedy môžu mať problémy s motorikou. Keď dieťa odmieta túto polohu, tam sa vlastne ukáže, že keď tam nechce byť, môže byť aj nejaký problém, napr. slabší chrbátik, slabšie krčné svalstvo, rúčky, bruško - proste svaly, ktore sa pri tom zapájaju. Poloha na brušku stimuluje psychomotoriku, naštartovanie psychomotoriky!
Práve čítam výbornú knihu Nežná náruč rodičov, je celá o význame správnej manipulácie s dieťaťom.
Opisujem z knihy-
vďaka pravidelnému nácviku tejto polohy dieťa posilňuje chrbtové svaly od šije po bedrá. Dobre posilnené chrbtové svaly sú základom pre správne vzpriamovanie dieťaťa. Podporuje to celkovú zdatnost a silu chrbt. svalov, tiez rozumový vývoj, orientacné schopnosti, rovnováhu a koordináciu pohybov. Polohu nacvičujeme prakticky vždy pri prebaľovani v dobe bdenia, čo je minimalne 5-6x denne na niekolko minút. Dokopy aj hodinu denne a postupne viac.

Pozor na záklon hlavičky. Hračky pred dieťa dávajme 20 - 30 cm pred oči dieťaťa, nie vysoko, aby nedochádzalo k záklonu hlavičky.
(koniec citácie)
 
Tam sa ráta ale nie len bruško klasika, ale aj polohovanie na fitlopte a iné polohy na brušku, nosenie dieťaťa na tigríka. Nám veľmi pomohlo byť na fitlopte na brušku. Dáš si látkovú plienku na loptu, položíš dieťatko na bruško a jemne posúvať loptu pár centimentov dopredu, dozadu, doprava, doľava. Držíš dieťa, aby nespadlo,  za pokrčene stehná (nech ich má ako žabka).  Ďalšia možnosť je dávať si dieťa na seba, ak mamička leží v takom polosede-poloľahu - vtedy deti zvyknú pekne reagovat a pekne sa dvíhat. Nám ešte pomohla aj baby masáž, dá sa robit aj čisto masáž chrbta, čo podporuje zdvíhanie hlavičky. Bábo otočíme na bruško, zoberieme nejaké telove mliečko, rozotrieme na chrbátik a jemnučko masirujeme tak, že dáme jednu svoju ruku pod zadoček dieťaťa a druhú ruku od krku budeme ťahať az smerom k zadočku k našej druhej ruke. A tak niekoľkokrát pohladkáme. Zadoček môžeme trošku ako keby zatlačit dopredu, keď sme tam už s oboma rukami. Je potrebné podložiť ručičky dieťatka pod seba - ako keby pod hrudníček.
A radšej dať dieťatko na bruško 10 x denne po minúte, kým nezačne plakať, ako nechať dieťa ležať s nosom zaboreným do podložky.

Opät citujem, tentokrát z inej knihy od autorky Nežnej náruče rodičov, myslím, že celkom praktické rady. Keď ma niekto po prečítaní odsúdi, že dieťa sa to predsa naučí samé, musím oponovať. Stačí, keď má vaše dieťatko hypotóniu (znížené svalové napätie), a už ten pohyb až taký spontánny nie je a dieťatko sa musí správne sa hýbať doslova "naučiť". Niekedy treba prakticky pomôcť aj dieťatku, ktoré cvičí Vojtovou metódou.

"2. A 3. MESIAC BÁBATKA

Úlohou pohybových cvičení v tomto období je naučiť dieťa ovládať pohyby hlavy - teda zámerne ju otáčať, dvíhať, udržať v rôznych polohách, hlavne v polohe na brušku. Poloha na brušku je veľmi dôležitá, je to východisková poloha pre nácvik lezenia, sadania a postavovania. Dieťa učíme viesť ruku k predmetu a uchopiť ho. K predchádzajúcim cvikom pridávame ďalšie:

  • otáčanie očí a hlavy za hračkou - vo vzdialenosti cca 40 cm od očí ukazujeme dieťaťu pestrú hračku, pomaly ňou pohybuje do strán v malom rozsahu. Môžeme hračkou pohybovať aj hore a dole alebo krúžiť.
  • zdvíhanie hlavičky v polohe na brušku - položíme dieťatko na podložku, podložíme mu rúčky pod hrudníček, môžeme mu potlačiť rukou na zadoček. Ak nedvíha hlavičku, vsunieme mu dlaň pod hrudníček a na chvíľu mierne zdvihneme, aby sa hlava nedotýkala podložky. Tak zdvihne hlavičku aspoň na chvíľu. Spánok na brušku sa neodporúča z dôvodu možného rizika - vdýchnutia obsahu úst a ortopedicky nevhodnej polohy nožičiek.
  • prevracanie na bok a na bruško - dieťa ležiace na chrbte nožičkami k nám uchopíme jednou rukou v páse a veľmi pomaly otáčame na bok, potom na bruško. Cvičíme na obe strany. Pri pretáčaní z bruška na chrbát postupujeme podobne. Paža, cez ktorú sa bude dieťa pretáčať, musí byť tesne pri telíčku alebo hlavičke. Tlakom na druhé rameno dieťa dotočíme na chrbát.
  • nechajme dieťa čo najviac s voľnými nôžkami, nech si môže pokopkať. Aktívny pohyb nohami podporuje aj odchod črevných plynov.

4. - 6. MESIAC BÁBATKA

Pri správnom cvičení dieťa postupne zdokonaľuje zdvíhanie a otáčanie hlavy, rozvíja silu úchopu a vzperu, posilňuje chrbtové, krčné, brušné a bočné svaly, osvojí si prípravné pohyby k lezeniu po štyroch.

  • otáčanie za hračkou a uchopovanie predmetov z polohy v ľahu - dieťaťu ukazujeme predmet, ktorým pohybujeme vpravo, vľavo, hore, dole, krúžime takou rýchlosťou, aby dieťa predmet stíhalo sledovať očami aj pohybmi celej hlavy. Dieťa povzbudzujeme k cielenému úchopu a prekladaniu z ruky do ruky.
  • uchopovanie predmetov a orientácia v priestore - jeden z rodičov nosí dieťa v rôznych polohách a druhý na neho volá, ukazuje, podáva mu rôzne predmety, aby muselo dvíhať a otáčať hlavičku, natiahnuť ruku a pod.
  • priťahovanie do polohy v sede - držíme dieťa za obe ruky a zatiahneme do sedu, opatrne!
  • bočný vzpor - dieťaťu v polohe na boku pridržaním panvy k podložke umožníme bočný vzpor - nazdvihnutie hlavičky a opretie sa o spodné ramienko
  • rúčkovanie - dieťa leží na brušku, z boku, vo vzdialenosti 20-30 cm pred ním pohybujeme hračkou a snažíme sa vzbudiť jeho pozornosť. Dieťa po hračke siaha jednou rukou a o druhú sa opiera, preto mu hračku ponúkame striedavo z oboch strán. Hračku dávame na podložku, neskôr trochu vyššie. Postupne posúvame hračku ďalej, dieťa začne rúčkovať dookola.
  • vzpor cez stehná rodiča - rodič sedí na zemi s vystretými nohami pred sebou. Dieťa si položí tak, aby malo rúčky na zemi a trup na stehne alebo nohách rodiča. Nútime ho tým vlastne vzpierať sa pažami o podlahu. Môžeme mu ponúkať hračku na zemi, aby sa snažilo z našich nôh posunúť dopredu (až cca v 6. mesiaci)
  • dieťa neposadzujeme, kým sa samo neposadí!!! Inak bude ohrozené skoliózou a vadným držaním tela!
  • veľmi podporujeme lezenie a plazenie dieťaťa - podporuje a spevňuje chrbtové svalstvo
  • pretáčanie z chrbta na bruško a späť - ak sa neprevaľuje samo, pomáhame mu skrížením nožičiek, podržaním nakračujúcej nohy, zatlačením na zadoček alebo pás alebo ramienko. Cca v 6. mesiaci sa dieťa naučí samo pretáčať z bruška na chrbát a v 7. mesiaci aj späť. Pretáčanie dieťaťu ide lepšie, keď je nahé. Najlepšie je cvičiť pretáčanie na zemi na deke.
  • V ľahu na chrbe už cca v 3. mesiaci dieťa začína dvíhať nožičky, v 5. mesiaci si chytá kolienka a v 8. si nohu priťahuje k ústam. Ak dieťa nechce dvíhať nohy, položíme ho zadočkom na okraj gauča, stola alebo do lona. Dieťa sa najprv bude snažiť nohy udržať, potom aj dvíhať.

KOJENEC OD 6. MESIACA DO 1 ROKA

V tomto období je dieťatko často na brušku, pričom sa do tejto polohy dostane samé. Má rado sedieť v lone rodiča. Posadzovanie dieťaťa ale obmedzujeme na minimum a nepoužívame vankúše ako oporu. Môže to poškodiť chrbáť a nesprávne držanie tela tiež obmedzuje činnosť vnútorných orgánov - napr. srdca, pľúc. Dieťa má sedieť, až keď sa posadí samo z tzv. šikmého sedu. Lezenie má veľký význam. Aktivuje všetky svaly tela. Keď dieťa veľa lozí, naučí sa skoro stavať na nohy. Rozvoj lezenia, stoja a chôdze na seba nadväzujú. Cca v 8. mesiaci sa stavia na 4, spočiatku je nehybné, neskôr sa nakláňa alebo pohupuje dopredu-dozadu. Postupne sa naučí striedať končatiny a liezť.

  • dieťa sa stále viac pohybuje samostatne, v tomto ho podporujeme
  • nácvik lezenia - dieťa dáme na bruško, podložíme mu kolienka pod bruško a chodidla zaprieme svojou dlaňou. Dieťa sa bude snažiť odraziť a posunúť sa za hračkou.
  • v 8. mesiaci už môžeme podporovať chodenie na štyroch tak, že dieťaťu položíme pod hrudník pás zo zloženej plienky alebo uterák. Tým, že plienku alebu uterák ťaháme dohora 10-15 cm, uľahčíme dieťaťu pritiahnutie kolienok pod bruško a dieťa sa postaví na štyri a začne sa odrážať rukami, nohami. Keď sa udrží na kolenách samé, môžeme jednu stranu pohovky zdvihnuť, aby mohlo chodiť ako keby dole kopcom. Postupne terén sťažujeme, necháme dieťa preliezať cez vankúše, podliezať stoličky či nízke stolíky a podobne.
  • nácvik zliezania z pohovky - kojenec má tendenciu zliezať hlavou dopredu, čo je nebezpečné. Učíme ho tak, že ho na pohovku položíme tak, aby mu nohy trčali cez okraj  a tlakom na ramienka ho postrkujeme, aby sa mu nôžky zosunuli na zem.
  • naháňačka po 4 aj s rodičom - kričíme dieťaťu - "ja ťa chytím" - deti túto hru majú veľmi radi
  • nácvik postavenia a státia - na stoličku alebo gauč položíme hračku. Dieťa k nej prilezie, zachytí sa okraja a pritiahne sa do stoja. Keď sa dieťa vie už takto postavovať, treba skúsiť ho dať ku hladkej stene alebo skrini, kde sa nedá niečoho chytiť, nech sa len pridrží. Keď sa dieťa dokáže postaviť popri nábytku, lákame dieťa zdvihnúť hračku zo zeme a tým sa predkloniť, znížiť sa do drepu a naspäť vztýčiť. Neskôr to skúšame uprostred miestnosti, kde sa niet čoho chytiť.
  • nácvik chôdze - postupujeme prirodzene, bez chodítok a podobne. Ak vie dieťa prešľapovať, necháme ho postaviť sa popri gauči a lákame ho hračkou - nech robí úkroky stranou pozdľž pohovky, neskôr sa vytočí a pôjde popredu. Neskôr dieťa lákame do náruče. Môžeme rozložiť nábytok na meter od seba, nech chodí od jedného k druhému. Postupne vzdialenosti predĺžujeme. Istotu pri chôdzi zdokonalíme kopaním do lopty, prekračovaním nízkych prekážok - najprv s dopomocou našej ruky"

V Mame a ja 10/2010 písal MUDr. Martin Gregora toto, s čím vrelo súhlasím - "Lezenie je veľmi zložitý pohybový vzorec, ktorým dieťa precvičuje koordináciu svalov tak, ako nikdy v budúcnosti.  Urýchľovať deťom pohybový vývoj ale rozhodne nemá význam. Včasné chytanie za ručičku a pomáhanie v chôdzi je skôr medveďou službou. Dieťa spozná, že po štyroch je to väčšia námaha, a pretože je od prírody tvor lenivý, vyžaduje znovu a znovu pomoc a my sa potom môžeme pochváliť, že náš Janíčko a Anička chodia v 10. mesiaci, nie je to ale plnohodnotná chôdza. My, dospelí, zasahujeme do programu, ktorý pred miliónmi rokov vytvorila príroda, a to nie je dobre. Rovnako nevhodné sú pomôcky, ktoré dieťa "učia chodiť". Vývoj chôdze neurýchlia a chôdzu nenaučia. Deťom sa v nich páči, ale za akú cenu? Tieto pomôcky neučia rovnováhe, deti sú potom v stoji neisté, nevedia nájsť právne ťažisko svojho tela, dlho našľapujú na špičky, neprecvičujú ohýbanie a naťahovanie a príliš zaťažujú chrbtové svalstvo."    MUDr. Martin Gregora, pediater, Mama a ja 10/2010

 

http://www.rehamoon.sk/pre-deti/spravny-pohybovy-vyvoj-dietata/

http://clanky.rvp.cz/clanek/c/P/17661/HRY-A-CVICENI-PRO-PRVNI-TRI-ROKY-ZIVOTA-DITETE.html/