Príkrmy
Veľký mílnik, ktorý po optimálne plnom dojčení nasleduje, sú prvé príkrmy. Hneď na úvod chcem zdôrazniť, že ide o PRÍkrmy, teda sa PRIDÁVAJU k dojčeniu. Materské mlieko u dojčených detí až do jedného roka života predstavuje hlavnú zložku potravy a všetky ostatné veci sa k dojčeniu len pridávajú. A nevadí, že dieťa materským mliekom zapíja hoci aj jablkovú výživu :-).
Na internete aj v literatúre nájdete mnoho, mnoho informácií o správnom prikrmovaní. Často sa tieto informácie aj vylučujú. Tu uvádzam moju verziu, na základe skúsenosti s mojimi troma deťmi, informácií, ktoré vychádzajú zo správnej podpory dojčenia, aj zo skúseností mamičiek, s ktorými sa stretávam alebo komunikujem v rámci laktačného poradenstva.
- obdobie výlučného dojčenia je obdobie prvých 6 mesiacov po narodení. Ak dieťa prejaví záujem o normálne jedlo aj skôr, niekedy po ukončenom 4. mesiaci, môžeme mu ponúknuť ochutnať odrobinky jedla z nášho taniera. Nebojme sa soli ani cukru v našom jedle, ide o zoznámenie dieťaťa s malým množstvom jedla. Pokojne vyberte kúsok mrkvy alebo cestovinu z vašej polievky, môžete roztlačiť vidličkou a vložiť dieťatku do úst. Spočiatku vôbec nemusíte /a môžete/ používať lyžičku. Ponúknite dieťatku jedlo na špičke svojho ukazováka.
- ak mamička nemá dosť materského mlieka (ďalej len MM) a jeho tvorbu nevieme úplne zdvihnúť na plnú úroveň a je to dieťa od ukončeného 4. mesiaca, namiesto prídavku umelého mlieka (ďalej len UM) je lepšie a zdravšie pre dieťa pridávať zeleninové, mäsovo-zeleninové, obilninové a ovocné príkrmy namiesto dávky UM po dojčení. Robí sa to v tomto prípade ako dokrm - t.j. dieťa nadojčíme, ak je ešte hladné, pridáme mu malé množstvo napr. zeleninového príkrmu. V prípade potreby je to možné robiť malými dávkami po dojčení aj viackrát denne. Tento dokrm by mal byť kaloricky bohatší, zvlášťak dieťa má problém s priberaním. Takému prikrmovaniu sa venujem v samostatnej sekcii.
-
Najnovšie sa dosť diskutuje o tom, kedy pridať do jedálnička lepok. V r. 2008 sa európska spoločnosť pre gastroenterológiu, hepatológiu a výživu venovala zavádzaniu lepku na základe novších poznatkov o celiakii - alergii na lepok. Jej odporúčanie vychádza zo štúdií, podľa ktorých je riziko vzniku celiakie nižšie, ak je dieťa v čase zavádzania lepku aspoň v malom množstve ešte dojčené. Materské mlieko má ochranný účinok. Riziko vzniku celiakie sa ešte zníži, ak sa deti dojčia aj naďalej po zavedení lepku. Odporúča sa:
- dojčeným deťom pridáme lepok po 6. mesiaci - do príkrmu môžeme zavariť trošku krupice, trochu bezvaječných cestovín, alebo nadrobiť trochu pečiva
- deťom čiastočne dojčeným a čiastočne na UM pridáme lepok po ukončenom 4. mesiaci, najlepšie medzi 5. - 7. mesiacom, využijúc ochranu dojčenia
- deťom na UM podáme lepok medzi 6. - 7. mesiacom života
- Praktické rady k prikrmovaniu:
-
V zime alebo mimo sezóny si kúpte balíčky s kvalitnou mrazenou zeleninou a variácie na každý deň budú poruke :-). Keď je sezóna tej - ktorej lacnej zeleniny, ktorá sa dá mraziť, namrazte si zásoby sami. Nič nie je jednoduchšie, ako oškrabať zemiak, nakrájať ho do vody, prihodiť ružičku mrazenej brokolice a za pár minút je kvalitný domáci príkrm hotový.
- Nezabúdajte do hotového príkrmu pridať tuk - názory sa rôznia aký. Ja osobne odporúčam kvalitný slnečnicový alebo repkový olej. Podľa množstva príkrmu, napr. 1/2 - 1 čajovú lyžičku do jednej porcie.
- Je praktické uvariť naraz väčšie množstvo príkrmu - asi tak dve, tri porcie. Celé rozmixovať, oddeliť jednu porciu, ktorú zjedlo dieťa v deň uvarenia, časť oddeliť do chladičky na nasledujúci deň. Ak sa podarilo urobiť ešte viac, zvyšky čerstvého príkrmu je fajn nadávkovať do tvorítok na ľadové kocky z mrazáku, hoci to budú len 2 kocky, podľa toho, koľko zvýšilo. Potom podľa potreby rozmrazíte toľko kociek, koľko očakávate, že dieťa zje.
- odporúča sa variť na vode alebo aj v pare. Ja som si na varenie v pare nikdy nezvykla, chýbala mi tekutina v hotovom príkrme, takže rady ohľadom varenia v pare neviem dávať :-).
- Do kastrólika dajte variť vodu, vložte očistenú pokrájanú zeleninu, môže pridať aj trochu drvenej rasce kvôli chuti a uvariť domäkka. Hotové rozmixujte, neskôr môžete už len roztlačiť vidličkou. Pridajte olej. Môže sa pridať aj trochu nadrobno pokrájanej petržlenovej vňate alebo iné bylinky.
- Možnosti kombinácií pre inšpiráciu - mrkva + zemiak a k tomu trochu brokolice, zemiak + trochu mrkvy + hrášok a podobne. Keď už dieťaťu pridáme aj lepok, môžu sa robiť kombinácie - zelenina + cestovina /bezvaječné niťovky, bezvaječná abeceda alebo iné jemné bezvaječné cestoviny/, zelenina + zemiak, zelenina + ovsené vločky, zelenina zahustená krupicou, zelenina + ryža. Celkovo by som to zhrnula - základ jedna aby bol stále najväčší - a to zemiak, ryža, pohánka alebo pohánkové vločky, bulgur, ovsené vločky, pšeno, cestoviny,.... Do toho ľubovoľnú zeleninu.
- Pre dieťa sa odporúča pridávať mäso do jedál 6x týždenne (po 2 týždňoch od prvého papania príkmov) a 1x varený vaječný žĺtok (z vajíčka uvareného natvrdo - spočiatku stačí aj polovica žĺtka). Aby nebolo nutné pripravovať mäso tak často, ako aj z praktických dôvodov, keďže sa mäso varí dlhšie, odporúčam pripraviť mäsové kocky do mrazničky. Napr. kuracie prsia (1-2 ks) nakrájajte na kocky a uvarte vo vode úplne domäkka. Hotové rozmixujte alebo posekajte v mixéri na drobné kúsky spolu s vývarom, v ktorom sa mäsko varilo a zmesou naplňte nádobky na ľadové kocky. Po vychladnutí vložte do mrazničky. Zmrazené vysypte do mikroténového sáčku, nech zaberá menej miesta a máte voľnú nádobku na zmrazovanie iných príkrmov :-). Takto mám hotové mäso do akejkoľvek polievky alebo zeleninového príkrmu. Tento nápad som našla na internete a veľmi sa mi takýto spôsob osvedčil. Mäso sa odporúča kuracie, morčacie, králičie, teľacie. Pri dnešnom veľkovýkrme sliepok by som sa osobne prikláňala k morčacine a králikovi. Z hydiny sa považuje za najkvalitnejšie práve morčacie mäso.
- doma môžete mať po ruke aj nemliečnu ryžovú kašu a v prípade, že sa vám podarí príliš riedky príkrm, viete ho ešte na tanieri touto neutrálnou instantnou kašou trochu zahustiť.
- Ako pochúťku môžete dieťatku dávať občas napr. kukuričné, ryžové či pohánkové chrumky, či rôzne detské keksy. Stále čítajte zloženie. Nie všetko, čo je označené ako detské, je zrovna najlepšieho zloženia.
- vyskúšajte dieťatku dať pšeno. Neobsahuje lepok. Pred tepelnou úpravou treba premyť pšeno horúcou vodou, čím sa odstráni horkosť. Vhodné je namočiť ho na cca 2 hodiny pred varením, minerálne látky, ktoré obsahuje, sa ľahšie vstrebú. Takto namočené pšeno uvaríme vo vode, pričom na 1 diel pšena použijeme 1,5 -násobný objem tekutiny, v ktorej ho varíme asi 15 minút a ešte necháme cca 10 minút dôjsť pod pokrievkou. Pšeno sa môže podávať ako príloha k mäsitým jedlám, ako samostatné jedlo s omáčkou alebo dochutené ovocím, jogurtom. Môžeme ho použiť aj ako závarku do polievok, kaší, nátierok a šalátov.
- dieťatku môžete ponúknuť aj kukuričné lupienky. Môžete ich pridávať do postrúhaného ovocia, alebo zeleninového pyré. Menším deťom môžete lupienky rozdrviť a nechať v pokrme zmäknúť.
Ovocný príkrm - jablko, banán, hruška, tunajšie ovocie - marhuľa, nektárinka, broskyňa, čučoriedky, hrozno, melón, slivky, čerešne. Keď je dieťatko väčšie, môžete do surového ovocia pridať trošku domáceho kompótovaného ovocia, napr. polku marhule, broskyne alebo pár čučoriedok, alebo aj trošku postrúhanej mrkvy, zvlášť v zime, keď sa vám môže zdať, že dieťa je dokola len jablká, hrušky a banány. Ovocie môžete aj uvariť.
Kašu sa odporúča pridať na SKORÚ večeru /odporúča sa cca 1 hod. pred spaním, lebo dieťaťku môže byť ťažko, ťažšie zaspí/. Pri dojčenom dieťatku sa vyhnite MLIEČNYM kašiam! V tomto robia mnohé mamičky chybu, že považujú kašu za súčasť jedálnička dieťaťa a keďže ponuka je v prvom rade o mliečnych kašiach, tak sa dieťatko už veľmi krátko po pol roku života dostane do kontaktu s bielkovinou kravského mlieka bez toho, aby si to mamička uvedomila. Kaša tej ktorej značky obsahuje umelé mlieko tejto značky! Takže u dojčeného dieťatka odporúčam kupovať NEMLIEČNE kaše - sú to obilninové kaše, ktoré obsahujú len instantnú obilninu, niekedy s rôznymi príchuťami. Takáto kaša sa oficiálne má rozrábať do materského mlieka, umelého mlieka alebo do špeciálneho mlieka, ak je dieťa na neho nastavené. V prípade dojčeného dieťaťa, ak mamička nemá dosť mlieka na odsatie a pridanie do kaše, sa mlieko nahradí prevarenou vodou. Alebo mamička odsaje aspoň lyžičku či lyžicu mlieka a doplní prevarenou vodou. Takto sa mamičke otvárajú ďalšie mnohé možnosti - ryžová kaša, kukuričná kaša, pšenová kaša, celozrnná pšeničná kaša, pohánková kaša, ryžovo-kukuričná kaša. Možností je neúrekom a nehľadajte ich len pri regáli s detskými vecami v supermarkete. Tam nájdete práveže prevažne drahé mliečne kaše od výrobcov umelého mlieka. Skúste navštíviť predajňu so zdravou výživou, bio-obchod alebo hoci aj supermarket, ale tieto instatné nemliečne kaše nájdete skôr pri rôznych druhoch cereálií, v menších predajniach aj pri trvanlivých potravinách typu múka, cestoviny. Aj niektorí výrobcovia umelej výživy vyrábajú aj nemliečne kaše, tie sú často ochutené s ovocnou príchuťou, len poriadne čítajte! Cenovo vyjdú ale tie bežné instatné kaše oveľa lacnejšie. Bežná cena v predajni zdravej výživy je okolo 0,80 - 1,50 EUR za balíček kaše. Sú viaceré firmy, ktoré ich vyrábajú, je to napr. značka Ravita, Otesánek, Nominal - môžete si pozrieť aj ich ponuku na webe. Do hotovej kaše pridajte kúsok banánu či iného čerstvého ovocia, trochu detskej výživy, trochu uvarenej zeleniny (kto povedal, že kaša musí byť len sladká?), alebo kúsok sušeného ovocia bez chemickej konzervácie, samozrejme, zvážte, čo bude pre dieťa požívateľné. Rovnako sa dajú kúpiť aj ryžové vločky, špaldové vločky, ovsené vločky - a z nich uvariť v troche vody kašu. Prírodnú, bez konzervačných látok a farbív. A s príchuťou, o ktorej viete, že dieťaťu chutí. Nebojte sa, že dieťaťu bude tá trocha mlieka v kaši chýbať. Dieťa má za celý deň mlieka v strave dosť.
Tu je pár tipov na domáce kaše:
Ryžová - ryžu preberieme, premyjeme, varíme vo vode. Rozmixujeme alebo roztlačíme, podľa veku dieťatka. Pridáme ovocie podľa chuti. Môžeme použiť aj naturálnu ryžu.
Ovsenná - ovsenné vločky, najlepšie jemné, zaliať vodou, nechať napučať a uvariť.
Kukuričná - kukuričnú krupicu alebo kukuričné vločky uvariť s vodou.
Pohánková - z pohánkových vločiek - znova zaliať vodou, nechať chvíľu napučať a uvariť. V prípade celej pohánky uvariť vo vode a rozmixovať aj v s vodou, v ktorej sa varila.
Pšenová - pšeno alebo pšenové vločky uvariť vo vode, kým sa nerozvarí, pšeno treba pred prípravou zaliať vriacou vodou, aby sa odstránila horkosť.
Špaldová - do horúcej vody pridať špaldovú krupicu a za stáleho miešania uvariť.
Mamičky robia aj cícerovú, mungovú kašu, kašu z červenej šošovice. Aj do kaše môžete prípadne pridať aj kvapku oleja. Ak chcete pridať mliečnu zložku, namiesto mlieka pridajte trochu bieleho jogurtu.
- Chlebík alebo pečivo /len striedku/ podávajte dieťaťu natreté kravským alebo rastlinným maslom. Znova sa názory rozchádzajú. Kravské maslo je vraj pre deti ľahšie stráviteľné a obsahuje aj potrebné vitamíny. Na chlebík s maslom môžete postupne dávať obohatenie - napr. varený žĺtok vymiešaný s maslom (taká detská verzia vajíčkovej nátierky), kvalitný, najlepšie domáci džem (tenkú vrstvu), kúsok mozzarely, cottage cheese, tvrdý syr (s taveným syrom opatrne - obsahuje veľa soli), postrúhanú uhorku, reďkovku, mrkvu.
- Pozor na prirýchle pridávanie alebo veľké množstvá príkrmov - niekedy spôsobia prirýchle odstavenie dieťatka od materského mlieka.
- Klasickú pšeničnú krupicu sa neodporúča podávať malým deťom kvôli ťažkej stráviteľnosti a malej výživovej hodnote.
PITIE - Problém, ktoré mnohé mamičky veľmi riešia a sú veľmi nešťastné. Dieťa jednoducho nechce piť nič iné okrem materského mlieka. Netreba z toho robiť paniku. Dieťa za celý deň prijíma toľko tekutej potravy, že nie je treba ho vyslovene nútiť do pitia, zvlášť ak je ešte v štádiu, že každý príkrm zapíja mliekom. Ak už prejde na komplet príkrm bez zapíjania alebo začne mať záujem o pitie, napr. v horúcom lete, treba mu ponúknuť obyčajnú vodu z bežného HRNČEKA. V prípade, že mamička žije v oblasti s vlastnými studňami a nemá istotu v bezpečnosti vody, je potrebné používať kúpenú vodu. Pozor! Mnohé mamičky v dobrej viere, že ináč to nepôjde, kupujú deťom rôzne fľašky, cuciačikové či dokonca s cumlíkom. Aj takéto veľké dieťa ešte môže zažiť zmätenie fľašou, tak si to nepokazte :-). Deti sa veľmi rýchlo naučia piť z bežného hrnčeka, alebo môžete zvoliť nejaký plastový s dvoma rúčkami, alebo s detským motívom. Môžete dieťatku ponúknuť piť zo štamperlíka, nádobky pod varené vajíčko, malého skrutkovacieho sklíčka /napr. od pečeného čaju, maličkej výživy - takto môžete vodu nosiť aj vonku/.
Ďalší problém, ktorý sa môže vyskytnúť, je ZÁPCHA. V období zavádzania prvých príkrmov sa objavuje pomerne často. Dôvodom je zloženie prvých príkrmov väčšinou z potravín, ktoré zapekajú - napr. ryža, mrkva, banán. Opatrením proti zápche je jednak rozumné zvýšenie podielu vlákniny - slivky, marhule, hrozno, jablká, hrušky, hrášok, zelená fazuľka, brokolica, ovsené vločky a jednak zvýšiť príjem tekutín, v prípade dojčených detí stačí dojčenia. Na to, aby bábätko kakalo, potrebuje príjem jedla. Inak nebude mať čo kakať, zhoršuje to zápchu.
Optimálne je:
- zvýšiť príjem materského mlieka
- zvýšiť príjem tekutín bábätka
- namočené sušené slivky
- ľanové semienka do každého jedla
- primeraný, ale nie príliš vysoký príjem vlákniny v kombinácii s dostatkom tekutín
- časté kŕmenie jedlom po malých dávkach (toľko, koľko má dieťa chuť zjesť)
- ovsené vločky
- chia semienka
- kiwi
- hrušky
- mandarínky
- sušené figy namočené
- šošovica
Anémia - železo môže prijímať náš organizmus z rastlinných aj živočíšnych zdrojov, pričom lepšie sa vstrebáva zo živočíšnych. Z rastlinných zdrojov sa vstrebáva len tri percentá, zo živočíšnych až pätnásť percent železa. Pri vstrebávaní pomáha dostatok vitamínu C, naopak znižuje ho pitie čierneho čaju.
Potraviny bohaté na železo - teľacie a jahňacie mäso, žĺtok, kukuričná múka, pohánka, listová zelenina, paradajky, hrozno, strukoviny, orechy, mak, hydina, špenát, petržlenová vňať, celozrnný chlieb, ovsené vločky, sušené hrozienka a slivky.
Ak dieťa odmieta zobrať čokoľvek z lyžičky - skúste ho nakŕmiť svojim čistým ukazovákom. Naberajte malé množstvá zeleninového pyré a nechajte dieťa vycuckávať či olizovať z vášho prsta. Ak dieťa lyžičku prijíma, ale vypľúva zjedené jedlo, skúste položiť lyžičku na stred jazyka, ľahko ho pritlačte, čím vyvoláte prehĺtací reflex. Nedávajte jedlo na kraj jazyka, využilo by ochranný reflex, ktorý ho núti okamžite sa zbaviť cudzieho predmetu.
5/2014
Dopĺňam z dnešnej facebookovej nástenky Mamila, keďže vrelo súhlasím:
Aj v prípade detí, ktoré nie sú dojčené a ktoré jedia dostatok rozmanitej stravy v dostatočnom množstve, je po 6 mesiacoch zbytočné dávať umelé mlieko. Po 1. roku deti teda taktiež nepotrebujú umelé mlieko, potrebujú rozmanitú stravu v dostatočnom množstve, ktorá im poskytne potrebné živiny v prirodzenej forme, nie vo forme umelo dodávaných vitamínov a iných umelo pridávaných látok v umelom mlieku. Kedysi umelé mlieko pre deti nad 6 mesiacov vôbec neexistovalo, jeho existencia je len záležitosť posledných pár rokov. Postupne sa stále zvyšuje vek, do ktoré sa hovorí, že deti potrebujú umelé mlieko - o tom, že ho potrebujú, aj keď už môžu jesť normálnu stravu, sa dnes vlastne skoro vôbec nepochybuje. Ale postupne sú dokonca ľudia presvedčení, že deti potrebujú umelé mlieko do 3 rokov, či dokonca do 6 rokov. Deti, ktorú sú na umelom mlieku, začínajú s príkrmami (na rozdiel od dojčených detí) vo veku 4 mesiacov a vo veku 6 - 7 mesiacov majú za sebou 3 mesiace kŕmenia, počas ktorých sa môžu naučiť papať rozmanité množstvo príkrmov v dostatočnom množstve. Samozrejme, že to nejde systémom - zavádzame 1 lyžičku mrkvy, ktorú dávame 3 dni. Ide o úplne iných systém zavádzania príkrmov. A ak rodina chce, aby bábätko v tomto veku malo aj kravské mlieko, tak ho bábätku môže dať - v iných formách než je umelé mlieko, napríklad jogurty a podobne. Často sa bábätkám pijúcim umelé mlieko príkrmy nezavádzajú dostatočne rýchlo v dostatočnom množstve práve preto, že sa ľudia spoliehajú na to, že pije umelé mlieko. Ak by sa snažili nahradiť umelé mlieko stravou, čo najrýchlejšie, tak by bábätká dokázali papať jedlo v dostatočnom množstve. Vo všeobecnosti je prekvapivé, ako často sa s dojčením spája predstava o tom, že dojčiaca matka musí byť dokonalá na to, aby mohla poskytovať dieťaťu "bezchybné" materské mlieko. Dojčenie je prezentované ako niečo, pri čom musí byť životný štýl matky stopercentný, inak dojčenie nemá význam alebo sa začne považovať za "dojčenie za každú cenu". A čokoľvek, čo matka robí, sa považuje za ohrozenie "dokonalosti" materského mlieka a predstavuje automatický dôvod na prechod na umelú výživu, ktorá je z nejakého (ťažko vysvetliteľného) dôvodu považovaná za dokonalú a bezpečnú vždy. Nehovoriac o tom, že sa pri tom vždy myslí len na materské mlieko a nie aj na dojčenie - pričom dojčenie je oveľa viac než len materské mlieko, je to komplex interakcií medzi matkou a dieťaťom, ktoré ovplyvňujú nielen fyzické zdravie dieťa i matky, ale aj rozvoj mozgu a psychickú stabilitu do budúcnosti.
Materiál o príkrmoch od o.z. Mamila oceňujem piatimi hviezdičkami:
https://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/prikrmy/
PRÍKRMY OD UKONČENÉHO 4. MESIACA:
Kopírujem z odporúčaní Mamily:
Ak má bábätko už viac ako 4. mesiace a nezískava na prsníku dostatok mlieka – v medzičase, kým spoločne s poradkyňou zvýšite tvorbu mlieka a urobíte ďalšie dôležité opatrenia pre zlepšenie dojčenia – je najlepším riešením podávanie príkrmov; toho, čo dieťatku chutí. Umelé mlieko v tejto situácii už nie je potrebné. V tomto veku je omnoho vhodnejšie zaviesť kalorické príkrmy (čiže čerstvé jedlo), ktoré je vhodnejšie než umelé mlieko. Podávanie jedla je oveľa vhodnejšie ako podávanie umelého mlieka z viacerých dôvodov:
a) jedlo sa dá podávať lyžičkou alebo prstom matky a nie je potrebné použitie fľašky
b) čerstvé jedlo v tomto veku je vhodnejšie ako sušené umelé mlieko, pretože obsahuje čerstvé suroviny ako aj vitamíny a minerály
c) dôvodom podávania príkrmov je tiež to, aby sa zvýšil kalorický príjem dieťatka, čo mu môže pomôcť v tom, aby bolo ochotné sa prisávať a piť z prsníka
Navyše podávanie umelého mlieka (alebo akejkoľvek inej tekutiny) fľašou môže postupne ešte viac zhoršovať dojčenie, čo je o dôvod naviac, aby ste prešli z dokrmovania fľašou na prikrmovanie tuhou stravou, kalorickým jedlom. Základné princípy takéhoto prikrmovania sú:
- nepodávať „jednozložkové“ príkrmy (napr. len samotná mrkva, alebo iná zelenina samotná), toto nie je postačujúce z hľadiska toho, aby dieťa získavalo dostatok kalórií
Pri takýchto príkrmoch by malo o bežné normálne zdravé jedlo rodiny; príklady môžu byť:
- banán
- avokádo
- ovsené vločky plus olej
- zemiaky, sladké zemiaky, kombinované napr. s tekvicou hokaido
- všetky druhy obilnín (pšeno, pohánka, amarant, quinoa, ryža, kukurica, atď.)
- mäso
- jogurty, ak ich rodina konzumuje, v rozumnom množstve, tak aby nezačali tvoriť celý jedálniček dieťaťa, kravské mlieko – do varenia, ak nezačne kravské mlieko tvoriť významnú časť príkrmov dieťaťa
- naklíčené semienka, naklíčené strukoviny (cícer, mungo, atď.)
- mandľové mlieko s obilninami a ovocím alebo zeleninou plus olej
- akákoľvek zelenina, ovocie, ako doplnok k príkrmom
- pridávať do každého jedla olej, je možné tiež používať rozomleté ľanové semienka, sušené slivky alebo marhule
Všetkým malým papkáčom dobrú chuť!