Cvičíme Vojtovku

(úryvky z knihy Dítě ve Vojtově terapii - príručka pro praxi od Heidi Orth)

 

Pomocou vojtovej metódy je možné aktivovať vrodené hybné programy. Dieťatu s centrálnou koordinačnou poruchou je zamedzený normálny prístup k vrodeným hybným programom. Môže preto len nedostatočne využívať svoju motoriku. Následkom sú potom výrazne obmedzené a čiastočne od normy sa odchyľujúce hybné vzorce, ich používaním vznikajú spravidla sekundárne škody. Tento vplyv na vývoj je u dieťaťa zvlášť závažný v 1. roku života, pretože je tým silne ohrozený začiatok telesného a duševného vývoja, ktorý bez zodpovedajúcej motoriky stagnuje. Už v prvých 3 mesiacoch sa môžu prejaviť dopady ďalekosiahleho významu. Vojta našiel pomocou reflexnej lokomócie terapiu, ktorá pomáha prekonať tieto prekážky. Dôležitým predpokladom je neporušené alebo aspoň čiastočne neporušené spojenie nervov a svalov, cez ktoré je možné špeciálnymi podnetmi osloviť periférny a centrálny nervový systém. Hybné vzorce, ktoré sú aktivované vďaka tejto stimulačnej informácii, môžu byť cielene používané k úspešnej liečbe detí aj dospelých. Pohyby sú aktívne realizované pacientom.

K reflexnej lokomócii patria tri hybné vzorce, ktoré sa týkajú celého tela - reflexné plazenie, reflexné otáčanie, prvá pozícia (poloha na štyroch na predkoleniach a predlaktiach).

Dávkovanie:

Pri kojencoch sú spravidla nutné 4 terapeutické jednotky denne. Odstupy medzi cvičením by mali byť najmenej 2 hodiny. Keď sa zohľadní denný režim dojčaťa s jedlom, prebaľovaním a spaním, ukázal sa odstup 3,5 - 4 hodiny ako optimálny. V dobe bez terapie potrebuje dieťa mať bezpodmienečne možnosť voľného pohybu, aby sa terapeutický efekt mohol premietnuť i do jeho spontánnej motoriky. PO 4. cvičení by mal zostať dieťaťu pred uložením sa k spánku ešte dostatok času k voľnému pohybu, cca 1 hodina je dostačujúca. Možnosť spontánneho pohybu po cvičení je zo zhora uvedených dôvodov dôležitá i pre väčšie deti, mladistvých i dospelých pacientov. Malo by sa tiež vedieť, že 1. cvičenie v dni je väčšinou namáhavejšie ako tie nasledujúce.

Dĺžka cvičenia:

- u novorodencov a predčasne narodených detí  môžu stačiť 1 - 2 minúty

- u dojčiat do 4 týždńov - 5-6 minút

- u dojčiat po 4 týždňoch - 10 - 12 minút

- u malého dieťaťa - 15-20 minút

- u školáka, mladistvého a dospelého - 20-30 minút

K časovým údajom je nutné prirátať dobu na zobliekanie, obliekanie a prestávky.

 

Kedy Vojtovku necvičiť:

- ak má dieťa teplotu viac ako 38,5 stupňov Celzia

- po očkovaní živou očkovacou látkou 10 dní (po dohode s lekárom)

- pri metastázujúcich nádoroch a u diagnosticky neobjasnených nádoroch

- prvé dni po operačnom zákroku

- pri akútnych zápalových procesoch

- epilepsia (vo fáze nasadenia liečby,....)

 

Riziká:

- treba sledovať individuálnu reakciu pacienta. Napr. musí byť veľmi dobre pozorovaný vegetatívne labilný kojenec počas terapie a po nej. Sleduje sa farba okolo úst, zafarbenie pleti, teplota kože, silné potenie, dýchanie a pulz.

 

Prečo dieťa plače:

- napr. musí sa namáhať alebo chce v tomto okamihu robiť niečo iné. Okrem toho robí nezvyklé hybné skúsenosti a musí opustiť dôverne známe držanie tela. Bolesť nesmie vznikať, lebo blokuje prenos informácií v centrálnom nervovom systéme.